Jadrová energia

V letnom špeciáli Podcastu VUJE sme sa tentoraz venovali výhradne vám, našim divákom a poslucháčom. Z komentárov pod jednotlivými epizódami sme pre Andreja Žiarovského vybrali najaktuálnejšie alebo opakovane položené otázky.
 
Zodpovedáme tieto vami preferované témy:
• Bolo odstavenie blokov V1 v Jaslovských Bohuniciach technicky nevyhnutné a aké malo ekonomické dôsledky?
• Prečo má Slovensko dve jadrové elektrárne a bude po roku 2040 potrebovať nový veľký jadrový zdroj?
• Ako prebieha zavážanie paliva do reaktora a dá sa použité jadrové palivo recyklovať?
• Čo je nové vo vývoji malých modulárnych reaktorov na Slovensku a čo si SMR berú z ponorkových technológií?
• Čo v skutočnosti rozhoduje o životnosti jadrovej elektrárne a ako sa dá bezpečne predlžovať?
• Má pri riadení moderného reaktora posledné slovo človek alebo automatika?
• Kedy budú slovenské VVER-440 využívať aj jadrové palivo z neruských zdrojov?
 
Neprestávajte sa pýtať. Ste to aj vy, čo tvoríte témy našich podcastov.
 
www.vuje.sk

Havária Three Mile Island patrí medzi udalosti, ktoré zmenili pravidlá modernej jadrovej energetiky.
Nešlo o najtragickejšiu jadrovú haváriu. Nevyžiadala si ľudské obete a únik rádioaktivity mimo areálu bol minimálny.
Napriek tomu zásadne ovplyvnila to, ako sa dnes v jadre premýšľa o bezpečnosti, prevádzkových postupoch, výcviku personálu, signalizácii aj krízovej komunikácii.
S Andrejom Žiarovským, riaditeľom pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s., sa vraciame do noci z 27. na 28. marca 1979, keď sa na druhom bloku elektrárne Three Mile Island začala reťaz udalostí, ktorá prerástla do vážnej havárie.
Ako sa môže technická porucha spojiť s nesprávnou indikáciou, ľudským rozhodovaním a informačným chaosom? Prečo obsluha niekoľko hodín nevedela správne vyhodnotiť, čo sa v primárnom okruhu deje? A prečo sa práve po Three Mile Island začala jadrová energetika ešte dôslednejšie riadiť princípom Safety First?
Hovoríme aj o týchto detailoch:
– v čom sa Three Mile Island líšil od Černobyľa,
– prečo boli pri havárii rozhodujúce zdanlivé detaily,
– čo znamená kultúra bezpečnosti,
– ako funguje princíp obrany do hĺbky,
– aký vplyv mala havária TMI-2 aj na elektrárne typu VVER-440,
– a v akom stave je Three Mile Island dnes.
 
Ešte raz ďakujeme za priazeň a rovnako za zdieľanie názorov. Aj v ďalších epizódach budeme hovoriť o jadrovej energetike vecne, odborne a zrozumiteľne.
 
Vaše podnety nám piste na podcast@vuje.sk 

Od admirála Makarova po projekt Líder: Čo nás atómové ľadoborce učia o jadrovej energii v praxi.
Keď v 50. rokoch minulého storočia narazili sovietske diesel-elektrické plavidlá na limity prevádzky v Arktíde, odpoveď neprišla z lodiarskych lúk, ale z jadrovej fyziky. Ľadoborec Lenin, uvedený do prevádzky v roku 1959, ukázal, že jadrový pohon môže zásadne zmeniť možnosti plavby v extrémnych podmienkach. A tiež čo sa stane, keď prvá generácia technológie narazí na nečakané problémy.
V podcaste VUJE #24 Andrej Žiarovský vysvetľuje, prečo jadrový pohon zvíťazil nad dieselovými motormi v podmienkach, kde rozhoduje každý detail – od tvaru trupu až po vzduchové bubliny znižujúce trenie medzi loďou a ľadom.
Čo všetko sa v tejto epizóde dozviete:
• Ako admirál Makarov v 19. storočí položil základy moderného ľadoborca
• Prečo bol Lenin prelomový – a čo ukázala jeho havária v roku 1965
• Ako trieda Arktika dobyla Severný pól v roku 1977
• Čo prináša dnešná generácia projektu 22220 a čo očakávať od pripravovaného Lídera
Atómové ľadoborce nie sú len technickou kuriozitou. Sú živou súčasťou jadrového inžinierstva, lodnej techniky a strategickej infraštruktúry v jednom z najnáročnejších prostredí na svete. Súhlasíte?
Píšte nám Vaše postrehy a komentáre aj nápady a návrhy na ďalšie diely. Za všetky odozvy a pripomienky ďakujeme!
 
www.vuje.sk
 
Produkcia: TIME.is COMMUNICATION
Redaktorka a moderátorka: Monika Hajko
Podcastové štúdio a postprodukcia: Studio Fruits

Ako sa jadrová technológia dostala na Blízky východ? Aké sú reálne kapacity Iránu? A prečo sa medzinárodné spoločenstvo správa rozdielne k jednotlivým štátom?
Odpovede prináša Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s.
Bez zbytočných emócií, s technickými faktami a historickým prehľadom.
Sledujte náš podcastVUJE na YT.
www.vuje.sk

Predstavte si motor, ktorý nepotrebuje slnko, vydrží roky a môže poháňať kozmické lode naprieč slnečnou sústavou.
Práve o takých technológiách sa zhovárame v epizóde #17 PodcastVUJE.
Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s, v ňom detailne vysvetľuje historický aj súčasný vývoj jadrových reaktorov, rádioizotopových zdrojov a jadrových raketových motorov pre vesmírne misie.
Dozviete sa:
• Ktoré jadrové reaktory sa skutočne dostali do vesmíru;
• Ako fungujú zdroje s plutóniom-238 a prečo sa uvažuje o ameríciu-241;
• Prečo projekt NERVA predbehol dobu a čo chystá NASA dnes; • Aké sú výhody jadra oproti slnečným panelom v hlbokom vesmíre;
• A prečo je jadro kľúčové pre cesty na Mars a ďalej.
Spoznajte s nami, čo a ako mení budúcnosť vesmírneho výskumu.
www.vuje.sk

Slovensko vyprodukuje ročne len asi 0,7 litra rádioaktívneho odpadu na jedného obyvateľa. Pre predstavu: je to menej než jedna fľaša minerálky. A je to menej než vo Veľkej Británii.
 
Rádioaktivita je slovo, ktoré vzbudzuje rešpekt, niekedy obavy, a vo väčšine sa s ním spája množstvo mýtov. Tie často vychádzajú z nepochopenia reality. Slovensko má efektívny systém nakladania s rádioaktívnym odpadom, pokrývajúci potreby nielen dneška, ale aj ďalších generácií. Je veľmi prísne regulované a dlhodobo plánované.
 
V epizóde #16 podcastu VUJE si s expertom na energetiku Andrejom Žiarovským, riaditeľom pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty našej spoločnosti, až do (štiepneho) jadra rozoberieme:
Čo presne rádioaktívny odpad je,
Kde všade vzniká,
Aký odpad vlastne produkujú elektrárne,
Prečo vyhorené jadrové palivo rádioaktívne nie je,
Ako s ním náš štát pracuje.
 
Prajeme Vám príjemné počúvanie a energetický zážitok!

Jadrová energetika stojí na prahu novej éry. V súčasnosti energetickému sektoru dominujú veľké reaktory s výkonom viac než 1000 MWe. Výstavba jadrových elektrární s takýmito veľkými reaktormi však musí čeliť vysokým realizačným investíciám, čo odradzuje mnohých potencionálnych investorov.
 
Na scénu preto prichádza riešenie, ktoré môže zmeniť paradigmu jadrovej energetiky: malé modulárne reaktory, SMR.
 
Ich podstatu detailne a už tradične s historickým presahom rozoberá Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty spoločnosti VUJE, a. s.
 
Okrem iného sa v PodcastVUJE #14 dozviete:
Čo robí reaktor "malým";
Prečo "modulárne";
Čo SMR dokáže a prečo je jeho úloha pre budúcnosť energetiky kľúčová;
Aké výzvy ponúka vývoj SMR pre Slovensko.
 
Ďakujeme za pozornosť.
www.vuje.sk

Reaktory typu Magnox zohrali významnú úlohu v histórii jadrovej energetiky Spojeného kráľovstva. Za každým z netradičných reaktorov stojí osobitý príbeh.
Primárnym dôvodom výstavby reaktorov typu Magnox nebola výroba elektrickej energie, ale produkcia plutónia pre jadrové zbrane – čo súviselo s obdobím studenej vojny v 50-tych rokoch. Veľká Británia sa práve vtedy rozhodla vybudovať si svoju vlastnú, takzvane jadrovú triádu.
Ako to dopadlo? Počúvajte v našom podcastVUJE #12.
Na Slovensku rozvíjame a poznáme technológiu tlakovodných jadrových reaktorov, ktorá tvorí takmer 70 % svetovej flotily energetických reaktorov, čo predstavuje približne 300 z viac než 400 reaktorov.
Vo svete však existujú aj iné jadrové technológie. Ich výhody a nevýhody z pohľadu energetického priemyslu a v kontexte historických udalostí porovnáva riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s., Andrej Žiarovský.
www.vuje.sk
Produkcia: TIME.is COMMUNICATION
Redaktorka a moderátorka: Monika Hajko
 

Ako vyzerali nemecko-americké atómové preteky počas 2. svetovej vojny?
Pre šťastie ľudstva bol Hitler v skutočnosti diletantom, ktorý z Nemecka vyhnal nielen vedcov židovského  pôvodu ako boli Albert Einstein, Wolfgang Pauli, Leo Szilárd či Edward Teller, ale aj nežidovských vedcov s odlišným zmýšľaním, než vyžadoval vládnúci nacistický režim. 
Keď bolo v roku 1942 jasné, že vojna skoro neskončí, Werner Heisenberg na kritickú Hitlerovú otázku, či dokáže postaviť bombu do 9 mesiacov priznal, že vývoj atómovej bomby odhaduje na  4 až 5 rokov. Sklamaný Hitler v tej chvíli stratil o atómovú bombu záujem, a Američania zavŕšili vývoj atómovej bomby v roku 1945. 
V čom spočívali hlavné rozdiely medzi nemeckým a americkým prístupom k jadrovému výskumu opisuje s obrovským historickým prehľadom riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE Andrej Žiarovský v našom podcaste #11. 

Ľudia sa často, v laickej aj odbornej verejnosti, dohadujú o tom, kto je lepší. Či je lepšie ruské palivo alebo západné, americké palivo. Či sú lepšie pripravení v Číne alebo v Európe. Kto je teda najlepší?
To v podcastVUJE #9 rozoberá expert na energetiku Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s.
Argumentuje aj takto: Zoberte si tri druhy kvalitného medu a povedzte mi, ktorý je najsladší. Čiže: tie reaktory sú skutočne porovnateľné, len každý z nich volí iný prístup a kladie dôraz na iný postup.
Viac sledujte vo videu a na www.vuje.sk
 
Produkcia: TIME.is COMMUNICATION
Redaktorka a moderátorka: Monika Hajko
 
#podcast #vuje #energia #jadrovaenergia #andrejziarovsky #jadrovepalivo