Jadrová energia

Kauza rádioaktívne odpady. Mýty, fakty, realita

Slovensko vyprodukuje ročne len asi 0,7 litra rádioaktívneho odpadu na jedného obyvateľa. Pre predstavu: je to menej než jedna fľaša minerálky. A je to menej než vo Veľkej Británii.
 
Rádioaktivita je slovo, ktoré vzbudzuje rešpekt, niekedy obavy, a vo väčšine sa s ním spája množstvo mýtov. Tie často vychádzajú z nepochopenia reality. Slovensko má efektívny systém nakladania s rádioaktívnym odpadom, pokrývajúci potreby nielen dneška, ale aj ďalších generácií. Je veľmi prísne regulované a dlhodobo plánované.
 
V epizóde #16 podcastu VUJE si s expertom na energetiku Andrejom Žiarovským, riaditeľom pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty našej spoločnosti, až do (štiepneho) jadra rozoberieme:
Čo presne rádioaktívny odpad je,
Kde všade vzniká,
Aký odpad vlastne produkujú elektrárne,
Prečo vyhorené jadrové palivo rádioaktívne nie je,
Ako s ním náš štát pracuje.
 
Prajeme Vám príjemné počúvanie a energetický zážitok!

Andrej Žiarovský: Revolúcia v jadrovej energetike! Malé modulárne reaktory I PODCAST VUJE #14

Jadrová energetika stojí na prahu novej éry. V súčasnosti energetickému sektoru dominujú veľké reaktory s výkonom viac než 1000 MWe. Výstavba jadrových elektrární s takýmito veľkými reaktormi však musí čeliť vysokým realizačným investíciám, čo odradzuje mnohých potencionálnych investorov.
 
Na scénu preto prichádza riešenie, ktoré môže zmeniť paradigmu jadrovej energetiky: malé modulárne reaktory, SMR.
 
Ich podstatu detailne a už tradične s historickým presahom rozoberá Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty spoločnosti VUJE, a. s.
 
Okrem iného sa v PodcastVUJE #14 dozviete:
Čo robí reaktor "malým";
Prečo "modulárne";
Čo SMR dokáže a prečo je jeho úloha pre budúcnosť energetiky kľúčová;
Aké výzvy ponúka vývoj SMR pre Slovensko.
 
Ďakujeme za pozornosť.
www.vuje.sk

Andrej Žiarovský: Plutónium pre Britániu. Netradičné typy jadrových reaktorov I PODCAST VUJE #12

Reaktory typu Magnox zohrali významnú úlohu v histórii jadrovej energetiky Spojeného kráľovstva. Za každým z netradičných reaktorov stojí osobitý príbeh.
Primárnym dôvodom výstavby reaktorov typu Magnox nebola výroba elektrickej energie, ale produkcia plutónia pre jadrové zbrane – čo súviselo s obdobím studenej vojny v 50-tych rokoch. Veľká Británia sa práve vtedy rozhodla vybudovať si svoju vlastnú, takzvane jadrovú triádu.
Ako to dopadlo? Počúvajte v našom podcastVUJE #12.
Na Slovensku rozvíjame a poznáme technológiu tlakovodných jadrových reaktorov, ktorá tvorí takmer 70 % svetovej flotily energetických reaktorov, čo predstavuje približne 300 z viac než 400 reaktorov.
Vo svete však existujú aj iné jadrové technológie. Ich výhody a nevýhody z pohľadu energetického priemyslu a v kontexte historických udalostí porovnáva riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s., Andrej Žiarovský.
www.vuje.sk
Produkcia: TIME.is COMMUNICATION
Redaktorka a moderátorka: Monika Hajko
 

Prečo Nemci nedokázali zostrojiť atómovú bombu, a Američania áno?

Ako vyzerali nemecko-americké atómové preteky počas 2. svetovej vojny?
Pre šťastie ľudstva bol Hitler v skutočnosti diletantom, ktorý z Nemecka vyhnal nielen vedcov židovského  pôvodu ako boli Albert Einstein, Wolfgang Pauli, Leo Szilárd či Edward Teller, ale aj nežidovských vedcov s odlišným zmýšľaním, než vyžadoval vládnúci nacistický režim. 
Keď bolo v roku 1942 jasné, že vojna skoro neskončí, Werner Heisenberg na kritickú Hitlerovú otázku, či dokáže postaviť bombu do 9 mesiacov priznal, že vývoj atómovej bomby odhaduje na  4 až 5 rokov. Sklamaný Hitler v tej chvíli stratil o atómovú bombu záujem, a Američania zavŕšili vývoj atómovej bomby v roku 1945. 
V čom spočívali hlavné rozdiely medzi nemeckým a americkým prístupom k jadrovému výskumu opisuje s obrovským historickým prehľadom riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE Andrej Žiarovský v našom podcaste #11. 

Kto je v jadre lepší? Američania, Rusi, Francúzi či Kórea

Ľudia sa často, v laickej aj odbornej verejnosti, dohadujú o tom, kto je lepší. Či je lepšie ruské palivo alebo západné, americké palivo. Či sú lepšie pripravení v Číne alebo v Európe. Kto je teda najlepší?
To v podcastVUJE #9 rozoberá expert na energetiku Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s.
Argumentuje aj takto: Zoberte si tri druhy kvalitného medu a povedzte mi, ktorý je najsladší. Čiže: tie reaktory sú skutočne porovnateľné, len každý z nich volí iný prístup a kladie dôraz na iný postup.
Viac sledujte vo videu a na www.vuje.sk
 
Produkcia: TIME.is COMMUNICATION
Redaktorka a moderátorka: Monika Hajko
 
#podcast #vuje #energia #jadrovaenergia #andrejziarovsky #jadrovepalivo 

Recyklovateľný urán? Cesta k jadrovému palivu

Viete, ktorý chemický prvok dominuje jadrovej energetike? Bol objavený v roku 1789, nazvaný podľa vtedy aktuálne spozorovanej planéty Uranus, a navždy zmenil energetický priemysel.
Je všeobecne známe, že urán má v atómovom jadre 92 protónov a jeho izotopy sa líšia len počtom neutrónov, ktorých súčet s protónmi určuje tzv. nukleónové číslo. A schopnosť uránu štiepiť sa v jadrovej reakcii pre ďalšie jadrové využitie delí len rozdiel troch neutrónov medzi uránom 235 a 238.
O jedinečných vlastnostiach uránu, metódach obohacovania, ale aj o tom, ako sa zo „žltého koláča“ vyrába jadrové palivo, či ako nakladať s vyhoretými palivovými článkami v súčinnosti s dnešnými technológiami, hovorí expert na energetiku Andrej Žiarovský v ďalšom energiou a informáciami hodnotnom podcaste VUJE, a. s.#podcast #vuje #energia #jadrovaenergia #andrejziarovsky #jadrovepalivo  

Nehody a havárie jadrových ponorkových reaktorov

V počte havárií a radiačných udalostí jednoznačne vedie námorníctvo Sovietskeho zväzu. Aj vďaka filmu s Harrisonom Fordom a Liamom Neesonom je najznámejšia tá, čo sa stala počas plavby jadrovej ponorky K-19 popri grónskom pobreží v júli 1961. 
Ako sa následky havárií jadrových ponorkových reaktorov s možným dopadom na celosvetové dianie podarilo zvrátiť? Aj o tom hovorí expert na energetiku Andrej Žiarovský v pokračovaní pútavého podcastu VUJE, a. s., o histórií a vývoji jadrových ponoriek.
#podcast #vuje #energia #jadrovaenergia #andrejziarovsky #ponorky #jadroveponorky

Katastrofy, ktoré predchádzali haváriám jadrových ponoriek

Od vzniku jadrových ponoriek ich na morskom dne skončilo osem - dve americké a šesť ruských. Avšak ani jedna z dôvodu zlyhania reaktora. Na americkej USS Thresher zahynulo 129 ľudí, haváriu menom Kursk neprežila celá posádka o 118 ľuďoch. Práve nevycvičenej ruskej posádke sa neskôr pripisovalo pochybenie pri manipulácii s chúlostivým peroxidovým torpédom.
Aké udalosti predchádzali katastrofám jadrových ponoriek a ktoré kritické momenty ich spôsobili rozpráva v podcaste VUJE, a. s., expert na energetiku Andrej Žiarovský.

Andrej Žiarovský: Čo mala Alžbeta II. spoločné s jadrovou energiou?

Jadrovú elektráreň Calder Hall so štyrmi reaktormi typu Magnox slávnostne uviedla do prevádzky Jej veličenstvo Alžbeta II., vtedajšia kráľovná Spojeného kráľovstva a vládkyňa ďalších 14 štátov Commonwealthu, v roku 1956. O 14 rokov skôr, v decembri 1942, bol v rámci tajného amerického atómového projektu Manhattan spustený prvý jadrový reaktor na svete Chicago Pile-1, ktorého súčasťou obsluhujúceho tímu bola aj tzv. ‚partia samovrahov‘. Expert na energetiku Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s., odkrýva širokej verejnosti nepoznanú históriu aj budúcnosť jadra.

Zákulisie jadrovej špionáže vo filme Oppenheimer

Oppenheimer, film Christophera Nolana o americkom fyzikovi, v lete ovládol kiná. Robert Oppenheimer je považovaný za otca atómovej bomby a vedeckého lídra tajného amerického atómového projektu Manhattan. Či sú aj detaily jadrovej špionáže v projekte založené na reálnych skutočnostiach, to rozoberáme v aktuálnom energetickom podcaste s Andrejom Žiarovským.